Nálada v tejto krajine sa zmenila. Cítiť, že ľudia to chcú akosi inak. Majú nádej, že to môže byť lepšie, ale sú aj sklamaní a nedôverčiví. A tak budú pristupovať aj k voľbám – buď pokojne, s nádejou a rozvahou, alebo v strachu a nedôverčivo. Ak pôjdeme ako občania voliť v hneve, môže sa nám stať, že nevytrestáme len nehodných politikov, ale aj samých seba.
Proti radikalizácii plynúcej často z vylúčenia sa dá ísť len záujmom o druhého, vypočutím a snahou o porozumenie. Po rozhovoroch s ľuďmi sa ako cesta k upokojeniu spoločnosti javí ukazovanie pozitívnych príkladov. Pozitívnych príkladov, ktoré sú ľuďom blízke, ktoré sú pre nich „prístupné“, spoločensky, regionálne, profesne, odborne.
Radi by sme do predvolebnej spoločenskej debaty priniesli témy, ktoré trápia nás všetkých. Sú to témy abstraktné (nedôvera, nedôstojnosť, nepokoj, odcudzenie, strach), ale aj konkrétnejšie (chudoba, zdravotníctvo, školstvo, vzťahy v rodinách, korupcia, nefunkčné inštitúcie, sociálne vylúčenie). Chceme ich pomocou príkladov z praxe – a s vedomím, že sme v tom spoločne, – obrátiť (zrozumiteľným jazykom) na nádej.
Na toto sme mysleli, keď sme pripravovali najnovšie noviny s názvom “Spoločne to zvládneme”, ktoré budeme rozdávať na našej ceste po Slovensku.
Noviny už čoskoro!
Náš manifest
My, ktorým obeta zavraždených Jána a Martiny nie je ľahostajná, ktorí si tento rok pripomenieme 74. výročie Slovenského národného povstania, ktorí poznáme spomienky rodičov na sovietsku okupáciu z augusta 1968, ktorí sme si minulý rok pripomenuli 40 rokov od podpísania Charty 77, a ktorí sa hrdo hlásia k odkazu Sviečkovej manifestácie, Novembra 1989 a zápasu proti mečiarizmu, chceme slušné a spravodlivé Slovensko.