Odkaz Jána a Martiny, ako aj mnohých ľudí, ktorí stáli na námestiach je aj odkazom proti hrubosti, agresivite a násiliu. Vnímame vážnosť pandemickej situácie a zhromaždenia preto organizovať nebudeme. Pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej si 21. 2. 2022 uctíme individuálne na miestach, kde sme sa v rokoch 2018 až 2020 stretávali. Našou tichou prítomnosťou, zapálením sviečok či položením kvetov, chceme vyjadriť aj jasný postoj proti verbálnej hrubosti, agresivite a násiliu. Rovnaký postoj môže v najbližší pondelok vyjadriť každý z nás v ktoromkoľvek meste či obci na Slovensku.
Vyhlásenie k štvrtému výročiu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a k spoločenskej situácii na Slovensku
Pred štyrmi rokmi sme vyšli na námestia plní hnevu, frustrácie a smútku. Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej s nami zatriasla a otvorila mnohé otázky o stave našej krajiny. Stojac v dave sa nám však spoločne podarilo pocítiť lásku, nádej, spolupatričnosť, dokonca hrdosť pri spievaní hymny. Uskutočnilo sa viac než tristo zhromaždení po celom Slovensku a všetky boli pokojné a bezpečné. Prebiehal na nich dialóg, bral sa ohľad na druhého, vnímal sa žiaľ blízkych pozostalých a zároveň sa poctivo pomenúvali krivdy a zločiny. Zhromaždenia na námestiach však nie sú a snáď ani nemôžu byť všeliek.
To, čo nás spájalo, bolo viac než požiadavky po vyšetrení vraždy a dôveryhodnej vláde. Spájala nás túžba po kultivovanom verejnom dialógu a pluralite názorov. Túžba po aktívnej a zodpovednej občianskej spoločnosti, túžba po solidarite a spolupráci pri formovaní krajiny. Azda najdôležitejší odkaz slušného Slovenska nemožno preto spísať do požiadaviek – je medzi riadkami, ale cítime ho všetci. Tí, ktorí na námestiach stáli, aj tí, ktorí tam byť nemohli. Aj dnes po tomto pocite túžime.
Nálada v krajine sa vtedy na chvíľu zmenila. Hoci bolo stále cítiť, sklamanie, nedôveru a hnev, bolo cítiť aj nádej, že krajina môže byť spravovaná lepšie. Táto nálada ovplyvnila aj voľby. Výsledok parlamentných volieb pre mnohých znamenal nádej na inú politickú kultúru. V situácii celosvetovej pandémie sa však čoskoro nádej menila na sklamanie a nedôveru. Nepremyslené opatrenia sa neprispôsobovali možnostiam a tempu ľudí. Boli chaotické a nedôsledné, chýbalo v nich rozvážne a trpezlivé vysvetľovanie i pocit ochrany. Dôvera v inštitúcie klesala, frustrácia z pandémie aj z riadenia našej krajiny rástla.
Úzkosť sa prehĺbila, obavy zväčšili, hnev vyplnil aj voľný a sviatočný čas. Zažívame to denne, v útržkovitých rozhovoroch na uliciach, ale aj medzi blízkymi. Od únavy a vyčerpania strácame pozornosť aj láskavosť jeden k druhému. Sme frustrovaní z nezodpovedného hašterenia politikov, ale aj z nenávisti a násilia vkrádajúcich sa do bežného slovníka verejnej diskusie.
S hnevom a strachom rastie v spoločnosti prirodzene aj radikalizácia. Nedovoľme jej postaviť hrubé múry, ktoré budeme desaťročia búrať. Odmietnime hrubosť a násilie. Slovné útoky dneška sú vždy len na krok od fyzických útokov zajtrajška. Každý verejný činiteľ, ktorý k nenávisti posledné mesiace burcuje, je zodpovedný za nárast radikalizácie v stále viac rozdelenej spoločnosti .
Proti radikalizácii sa dá ísť len záujmom o druhého a snahou o porozumenie. Výmysly a lži vyvracajme bez cynizmu a irónie. Stavajme na podobnostiach, nie na rozdieloch. Snažme sa o zjednotenie a prijatie. Občianska kultúra a úcta k slobode sa nevytvára ani nemení jedným, či desiatkami zhromaždení, je to dlhý proces. Spolupatričnosť a zodpovednosť je potrebné zveľaďovať a budovať. Pokúsme sa tvoriť prostredia a príležitosti v ktorých môžeme byť empatickejší, súdržnejší, láskavejší a radostnejší. Iba pokoj a rozvaha dokážu spojiť krajinu v tak náročnej dobe.
Vyzývajme politikov na všetkých úrovniach aby komunikovali zmierlivo. Žiadajme liberálnych, konzervatívnych, sociálnych, či progresívnych, politikov aby svoj pohľad na svet prezentovali tolerantne. Vyzývajme ich, aby sa pokúsili hľadať témy, ktoré v ťažkých časoch uľahčujú život väčšiny obyvateľov Slovenska a žiadajme ich aby na ich riešeniach konštruktívne spolupracovali. Aby energiu venovanú politickým bojom venovali svojej ozajstnej úlohe – viesť túto krajinu k prospechu jej obyvateľov. Požadujme, aby boli ich vyhlásenia zrozumiteľné a konzistentné. Táto krajina potrebuje politikov, ktorí vedia kompetentne a jasne komunikovať. Ktorí vedia pokojne obhajovať racionálne riešenia problémov. Politikov, ktorí za tieto riešenia odvážne postavia a nenechajú sa prekričať populistami a štváčmi. Politikov, ktorí nám dokazujú svoj autentický záujem zlepšovať Slovensko.
Kto krízy ostatných dvoch rokov zvládol? Kto boli tí odvážni a ochotní ľudia? V hlave máme obrazy unavených zdravotníčok a lekárov, ochotných učiteliek, ľudí zo samospráv, či zamestnankyne domovov sociálnych služieb, ktorí zápasia na viacerých frontoch. No vidíme aj ich únavu, rezignáciu, či odchod do zahraničia. Podporme tých, ktorí nám život počas pandémie uľahčujú. Zastaňme sa ľudí, profesii, či inštitúcií, ktoré ostatné dva roky prispeli k riešeniam ťažkej doby. Toto sú ľudia, ktorí môžu prispieť k obnove dôvery v spoločnosti.
Pravidelne vyjadrujme vďaku lekárom, lekárkam, zdravotným sestrám a zamestnancom nemocníc a keď je to potrebné zastaňme sa ich. Počúvajme názory vedcov a vedkýň a dôverujme im. Oceňme ochotu učiteliek a učiteľov na všetkých stupňoch škôl, ktorí nachádzali možnosti ako zostať so svojimi žiakmi a študentami v živom kontakte. Vychádzajme v ústrety úradníkom, ktorí počas krízy hľadali rôzne spôsoby ako nám pomôcť. Myslime na vytrvalosť ľudí pracujúcich v domovoch sociálnych služieb. Podporujme poctivých a dôsledných novinárov v hľadaní pravdy a zverejňovaní dôležitých informácii za nás všetkých.
Vnímajme príbehy tých, ktorých pandémia zasiahla. Zaujímajme sa o rodiny, ktoré pandémia zasiahla najviac a pýtajme sa či nepotrebujú našu podporu alebo pomoc. Venujme viac času seniorom a seniorkám, s ktorými sme sa z objektívnych obáv o ich zdravie dlhé obdobie nestretávali. Berme vážne zvýšené úzkosti detí a študentov, ktorí mesiace nechodili do škôl a vytvárajme pre nich prostredia, kde sa môžu bezpečne stretávať. Snažme sa vnímať komplikácie, ktorým čelia ľudia z vylúčených komunít či ľudia bez domova. Myslime na bezpečnosť ľudí, ktorých práca bola počas pandémie nepostrádateľná pre našu každodennosť. Podporme prevádzky tých, ktorým pandémia znemožnila podnikanie. Buďme nablízku tým, ktorí v pandémii prišli o najbližších.
Pokúsme sa každodenným jednaním vytvárať spoločnosť, v ktorej nebude náš voľný čas vyplnený hnevom, či ľahostajnosťou, ale záujmom a porozumením. Spoločnosť, kde sa aj o rozdielnych názoroch bude viesť kultivovaná diskusia. Spoločnosť založenú na solidarite, rešpekte a úcte. Pokúsme sa o to vo svojich rodinách, komunitách, dedinách i mestách.
15.2. 2020
Iniciatíva Za slušné Slovensko